O tom ako diviaky les prehľadávali

Published by admin on

Večer začalo pršať a na druhý deň som mal voľno, takže som si naplánoval dlhšie potulky lesom.Trasu som mal naplánovanú, budík natiahnutý na 4:50, fototechniku zbalenú, stačilo už, aby utíchol dážď a vyšlo slnko.

Na druhý deň ráno dážď utíchol a ukazoval sa krásny slnečný deň. Osobne rána po daždi mám veľmi rád, idem takmer na istotu. Počasie bolo príjemné a veľmi sa schladilo. Autom som sa presunul na vybrané miesto a deň mohol začať. Ako som vošiel do lesa, hneď na začiatku som zazrel diviaka, ktorý si hľadal nejaké dobroty ukryté pod lístím. Potichu som sa blížil od stromu ku stromu, až som sa nakoniec dostal na dostrel fotoaparátu. Pamäťová karta sa pomaly zapĺňala a ja som si nevšimol, koľko voľného miesta mi zostalo pre snímky. Vyšlo slnko a krásne lúče prvého slnka sa odrážali na srsti diviakov a v tom mi fotoaparát oznámil, že už nie je kam ukladať fotografie. V rýchlosti som vymazal viac ako 100 fotografií a divadlo mohlo pokračovať ďalej. Po pol hodinke fotografovania sa diviaky presunuli ďalej a ja som ich samozrejme nasledoval, kde tu som zahliadol líščie kráľovstvo (líščiu noru), pri ktorej ležala líška a akonáhle ma zbadala, okamžite sa schovala do útrob svojej nory. Už viem, kde si pôjdem s fotoaparátom postriehnuť na malé líšťatá. Medzitým diviaky usilovne prehľadávali každý kút lesa, kde pod lístím nachádzali širokú paletu lesných dobrôt od malej bukvice, cez rôzne larvy, až po tučného hraboša.

Aj keď sa na prvý pohľad nezdá, diviaky sú veľmi inteligentné a múdre zvieratá. Veľmi obdivujem ich vynaliezavosť, ich citlivý čuch a taktiež rypák pomocou ktorého spoľahlivo lokalizujú a doslova vydolujú tu najcennejšiu dobrôtku. Keď už som mal opäť pamäťovú kartu plnú, diviaky sa pobrali a zaľahli do svojej obľúbenej húštinky a ja som mohol pokojne pokračovať po ceste plnej prírodných nástrah.

Categories: Nezaradené

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *