Kategorie: Blog

Jelenia ruja 2013

Jelenia ruja 2013

Jelenia ruja 2013

Jelenia ruja, slovo, pri ktorom zbystrie každý fotograf, poľovník alebo milovník prírody. Odfotografovať toto prekrásne predstavenie vôbec nie je ľahké a veľakrát končí neúspechom. Keď sa však usmeje šťastie, tak je výsledná fotografia o to cennejšia. Pokúsime sa Vám priblížiť aspoň zopár našich zážitkov z tohto prekrásneho prírodného predstavenia.

 


                                                                           Foto: Martin Vondra

 

Tréning

Bol začiatok ruje. Okolo 8. – 9. septembra sme začuli prvýkrát zaručať troch jeleňov. Keďže bola noc, načúvali sme tieto tajuplné zvuky v temných lesoch. Rozhodli sme sa prespať na jednej čistinke pod holým nebom. Keď nad ránom vyšli na čistinku dva jelene,  pustili sa do súboja. Bolo počuť tlkot parožia a typické mrnčanie jeleňov. Žiaľ, bola taká tma že sme nevideli ani na krok a tak nám neostávalo nič inšie, len načúvať. Nebol to pravý súboj jeleňov, len taká rozcvička na nasledujúce dni.

 

                                                                        Foto: Erik Vondra

 

Neúspech za neúspechom

Ruja sa rozbiehala veľmi pomaly. Počasie bolo sychravé a jelene ručali len krátko. Ráno sme vstali o 5:30, aby sme včas prišli na osvedčené miesta. Svetla na fotenie bolo veľmi málo, našťastie máme objektív so svetelnosťou 2,8 a tak sa naše možnosti fotografovania rozšírili. Prvé dni nám šťastie neprialo. Jeleňov bolo počuť len zriedka a prichádzal neúspech za neúspechom.

 

 

                                                                            Foto: Erik Vondra

Vietor zradca

Bola sobota. S otcom prichádzame o 6:10 na osvedčené miesto. Jelene ručali intenzívnejšie a my sme sa vybrali za prvým jeleňom. K rujovisku sme išli veľmi opatrne. Stačí jeden chybný krok alebo prudký pohyb a pozorné jelenice dajú povel na útek a preruší sa celé predstavenie. Niekedy sme išli k jeleňom viac ako hodinu, aby sme sa dostali aspoň o desať krokov bližšie. Jelenia zver má veľmi dobrý a ostrý zrak.  Maskovanie je preto nevyhnutnosťou, ale aj tak sa pred zrakom vodiacej jelenice niekedy neschováte. Keď sme boli na 50 m od prvého jeleňa, prišla zrada v podobe vetra.  Stačil malý vánok od chrbta a celé predstavenie sa presunulo o dvesto metrov do hustej a neprístupnej húštiny. Po polhodine stúpame strmím svahom za hlasom jeleňa v nádeji, že sa šťastie usmeje. Dostali sme sa pred húštinu, v ktorej ručal jeleň. Zamaskovali sme sa pri veľkom dube a čakali sme. Z batoha som vytiahol jelenie ručadlo a spravil mladého neskúseného jeleňa. Otec si pripravil fotoaparát a o chvíľu išiel jeleň ku nám úzkou cestičkou až sa dostal na pár krokov a mocne ručal. Našťastie sme mali práve na fotoaparáte Canon 70-200 f2,8L IS II USM s Canon extender 1,4XII a blízke stretnutie nám nerobilo vôbec problém. Veď ZOOM je ZOOM, čo si budeme hovoriť. Jeleň nás obchádzal a skvelé maskovanie prinieslo svoje ovocie v podobe prvých fotografií.

 

 

                                                                           Foto: Martin Vondra

                                                                 Foto: Martin Vondra

Keď počasie kazí plány.

Keďže počasie bolo sychravé a často pršalo, dážď doslova rozkúskoval jeleniu ruju. Jeden deň pršalo a na druhý deň boli jelene absolútne ticho a nevydali ani hlások. Keď sa konečne počasie umúdrilo, prišiel ku nám na návštevu kamarát (inak veľmi dobrý fotograf,) s cieľom zachytiť na svoj full frame fotoaparát atmosféru jelenej ruje. Žiaľ, jelene v ten deň ručali asi len jednu hodinku a nájsť jelene so strategicky rozmiestnenými jelenicami bolo naozaj ťažké. Nakoniec sa výsledok nedostavil a šťastie budeme musieť spolu skúsiť na druhýkrát.

 

                                                                             Foto: Erik Vondra

Poklona od jelenice

 

Keďže mi zimný semester na Technickej univerzite vo Zvolene začal na konci septembra, mal som dosť času na fotografovanie jeleňov. V jeden deň som sa vybral sám bez otca skúsiť šťastie. Ráno začalo pršať. Prvýkrát som bol rád, že prší. Jelene akoby chytili druhý dych. Začali ručať zo všetkých strán. Dokopy ručalo asi 13 jeleňov a ja som nevedel, kde mám ísť skôr. Nakoniec sa mi ozval asi

500 m odo mňa jeleň. Z nohy na nohu som išiel k nemu a stále som ho nevidel. Vegetácia tam bola hustá a jeleň ručal stále viac a viac. Sadol som si na peň do strmého svahu a čakal som, keď tu zrazu ako keby vyslal jeleň svoju jelenicu na obhliadku okolia. Jelenica išla priamo ku mne a mne nezostávalo nič inšie len sa zatajiť a čakať čo bude ďalej. Jelenica prišla asi na 4 m a vôbec ma nezbadala. Nakoniec, keď dokončila obhliadku okolia, vrátila sa naspäť k jeleňovi. Keď som sa konečne dostal k jeleňovi, tak som v hladáčiku zbadal čierne parožie s dvanástimi výsadami. Pod sebou mal hárem, ktorý sa skladal asi z 20 jeleníc. Z ľavej strany prišiel ďalší jeleň, ktorý mal asi 4 jelenice a začalo doslova peklo. Môj 12-torák si jelenice nedal za žiadnu cenu a hlasno odpovedal druhému jeleňovi, no ten sa nedal nijako zastrašiť a odpovedal. Zrazu som začul šuchot, a z pravej strany sa na mňa valil mladší jeleň, ktorý pred sebou hnal jelenicu. Keby som mu z cesty neuskočil, asi by to dobre nedopadlo. Jelenica ma obišla a mladší jeleň sa stiahol na svoje miesto. Vtedy prišlo to, čom som ešte nikdy nevidel. Jelenica vyšla spolu s jeleňom (špicák) na mali kopček, statný 12-torák išiel oproti ním a hlasno ručal špicák sa naľakal a ušiel. Jeleň prišiel k jelenici, tá sa mu doslova poklonila, sklopila uši, jeleň nabral jej pach a pustil ju za seba do svojho háremu. Bol to prekrásny zážitok. Ešte som spravil zopár záberov, no musel som dávať pozor na plnú kartu a takmer vybitú batériu.

 

                                                                              Foto: Erik Vondra

 

                                                                               Foto: Erik Vondra

Fotoaparát mi ukazoval 6% batérie a karta bola takmer plná. Pred osvedčenou húštinou  som sa zamaskoval, spravil mladého jeleňa a z húštiny sa mi ozval jeleň. Po chvíli prehovárania sa prišiel na mňa pozrieť. Bol odo mňa na 10 m a mal som strach, že sa mi ani celý nevojde do hladáčika. Nakoniec všetko dobre dopadlo, jeleň pár krát zaručal a odišiel naspäť do húštiny a ja som si mohol vydýchnuť z náročného no za to úspešného dňa.

 

 

                                                                               Foto: Erik Vondra

Pár slov na záver

Tak a toto bolo aspoň v skratke. Všetko sa nám sem nevojde, bolo by z toho čítanie na dlhé hodiny. Tohtoročná ruja sa nám veľmi vydarila,  zo všetkého najviac môžeme ďakovať hlavne nášmu objektívu Canon 70-200 f2,8L IS II USM, ktorý nás podržal v tých chvíľach, kedy sme to najviac potrebovali. I keď počasie nám veľmi neprialo, nakoniec sme si odniesli pár prekrásnych fotografií s ešte s krásnejšími zážitkami.

 

                                                                     Foto: Erik Vondra

 

                                                                             Foto: Erik Vondra

                                                                    Foto: Erik Vondra

                                                                   Foto: Erik Vondra

                                                                        Foto: Martin Vondra

 

 

 

 

print Formát pro tisk

Komentáře rss

Zasílate odpověď ke stávajícímu příspěvku (zrušit).

Jméno
Kontrola
Text
  1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

, Lesák odpovědět
1
, - odpovědět
No veru pekne sa vám túto ruju darilo, parádne fotečky a super článok.
, RUJA odpovědět
Chalani pekny clanok, normalne sa mi zrychlil tep pri tom Erikovom pribehu, gratulujem ku krasnym zaberom, ktore su mimochodom zrovnatelne s fotkami jelenov chovanych v obore, az sa cloveku nechce verit, ze je mozne dostat sa k jelenovi v ruji tak blizko. Prajem pekne svetlo!
, ruja 2013 odpovědět
Výborný článok chlapi,cez túto ruju sa Vám skutočne pekne darilo,super fotiek máte neúrekom.To,že nám to tento rok nevyšlo len potvrdzuje nevyspitateľnosť prírody a hlavne počasia,verím,že nám to vyjde na budúci rok.Už teraz sa nemôžem dočkať na ďaľší september.:)