O nás

Erik Vondra

Už do malého chlapca ma to ťahalo do prírody. Spočiatku to boli len nedeľňajšie prechádzky, avšak s pribúdajúcim vekom sa takéto prechádzky začali predlžovať a čoraz častejšie opakovať. Krátke prechádzky sa zmenili na túry, ktoré robím doteraz. Pri takejto turistike sme s otcom často v lese videli zver, čo bolo, je a aj bude vždy niečo nezabudnuteľné. Kúpili sme teda fotoaparát, ktorým sme túto krásnu prírodu začali zachytávať. Mám veľmi veľa fotografii živej prírody: jelene, diviaky, líšky či dokonca aj medvede. Možno by si niekto pomyslel, načo mi je toľko fotografii jeleňov či diviakov…Pri tomto type fotografovania však nejde o počet fotografií, ale o ten pocit, o to vzrušenie či adrenalín, ktorý pri každej jednej fotografii zažívam.

Mám 24 rokov a fotografovanie milujem tak veľmi, ako milujem šum lístia v lese, pobiehajúcu zver, či len ten pokoj a kľud, ktorý mi príroda prináša.

Fotografovaniu sa venujem od roku 2006 a od roku 2012 som členom klubu slovenských fotografov prírody.

 

Martin Vondra

Mám 48 rokov. Do prírody som chodil spočiatku iba s ďalekohľadom, avšak vzhľadom na to, že krásnych zážitkov bolo čoraz viac a nechcel som o nich už len rozprávať, ale ich aj ukázať, rozhodol som sa ich zväčšiť prostredníctvom fotoaparátu.

Pre laika je každá jedna fotografia krásna, ale iba ľudia, ktorí sa venujú fotografovaniu tak, ako ja vedia, čo sa za každou jednou fotografiou skrýva. Je to veľa trpezlivosti, pokoja a častokrát aj veľa odvahy. To, že chodím pravidelne do lesa a na turistiku neznamená, že zakaždým sa mi podaria skvelé fotografie. Často sa stane, že neuvidím ani jednu zver, nieto aby som ešte niečo odfotografoval. Ale trpezlivosť sa vypláca v podobe skvelých zážitkov a úžasných fotografií. Celý život som túžil odfotografovať medvede, čo sa mi nakoniec aj podarilo.

Je to nezabudnuteľný zážitok a adrenalín vidieť zver v jej prirodzenom prostredí, kráčať po lese, cítiť ten čerstvý vzduch… Vtedy mi celé telo zaplaví pokoj, pretože som opäť vo svojom svete, kde vôbec neriešim každodenné starosti. Som to iba ja, príroda a samozrejme fotoaparát, ktorý je v lese mojou neodmysliteľnou súčasťou.