Zdroj: http://www.fotolovciprirody.sk/blog/medvedie-fotolovy  •  Vydáno: 15.11.2012 19:08  •  Autor: Admin

Medvedie Fotolovy

Medvedie Fotolovy

Medvedie fotolovy

Keďže v našich lesoch v okolí Trenčína sa medvede až tak často nevyskytujú, pretože sme okrajová oblasť výskytu medveďa hnedého, museli sme vycestovať za medveďmi do našich veľhôr Vysoké Tatry. Naša túžba stretnúť medveďa vo voľnej prírode bola veľká. Na medvede sme sa pripravovali už dlhšiu dobu a z viacerých variantov padlo rozhodnutie na Tichú a Kôprovú dolinu.

 

Tichá dolina

Nachádza sa v najväčšom stupni ochrany prírody s pôvodnými lesmi bez zásahu človeka. Je dlhá 17km, lemovaná viacerými menšími dolinami a žľabmi. Najznámejšou dolinou v Tichej doline je Tomanoská dolina, ktorá je prísne chránená a vstup do nej je zakázaný. Tichá dolina je domovom množstva chránených druhov zvierat. Medzi najznámejšie patrí: medveď hnedý, vlk dravý, tetrov hlucháň a tetrov holniak,  kamzík vrchovský a svišť tatranský.

 

                         

                                                                                         Tichá dolina

 

Kôprová dolina

12km dlhá dolina s množstvom menších dolín. Leží na rozhraní Západných a Vysokých Tatier. Jej koniec zdobí Kmeťov vodopád, ktorého  kaskády  meraju  80metrov. V závere doliny je prekrásna Temnosmrečinská dolina, v ktorej  to vyzerá ako v tej najodľahlejšej ruskej tajge.  Má dve plesá Nižné a Vyšné Temnosmrečinské pleso.

 

                        

 

Prvý deň s úspechom

Vstávali sme ešte pred svitaním a vyrážali sme z Podbanského. Prvý deň sme išli cez Tichú dolinu, kde sme obdivovali jej krásne, človekom nezničené lesy a prirodzenú obnovu lesa.  Boli sme už skoro celkom hore, kde sme sa pozerali na prieseky v lesoch vytvorené prírodou, ktoré sú dlhé niekoľko stoviek metrov. Po pätnásť minútovom čakaní sa nám zrazu zjavil medveď. Bol to prvý medveď, ktorého sme videli vo voľnej prírode. Bol to neuveriteľný zážitok. Objavil sa však asi len na desať sekúnd, no aj to nám úplne stačilo na naše prvé zábery medveďa hnedého. Neskôr sme sa streli s ochranármi, ktorí nám povedali, že to bola medvedica a mala asi tak 200 kg. 

 

                                                                                                 Medvedica

 

Cestou späť sa nám kráčalo hneď lepšie. Prešli sme asi päť kilometrov a keď som sa obzrel po pravej strane na priesek, uvidel som tam medveďa, ako sa napcháva šťavnatou horskou trávou. Podišli sme bližšie až pri koryto Tichého potoka, ktorý v tých miestach bol veľmi hlboký a nedal sa prebrodiť. V tej chvíli začal k nám maco  pomaly pristupovať, pričom sa stále  napchával trávou a rozličnými bylinami. Bol to asi 100 kg mladík, ktorý sa vykrmoval na zimný spánok. Chceli sme potok prebrodiť, ale riskovali by sme stratu drahej fototechniky, tak sme radšej sledovali maca z brehu potoka. Keď sa najedol, zmizol v hlbokých lesoch Tichej doliny, kde prečká tuhú Tatranskú zimu.

 

                       

                                                                                             Maco z Tichcej doliny

Na druhý deň sme išli cez Kôprovú dolinu. V pláne sme mali ísť späť cez Tichú dolinu. Kôprová dolina má tiež svoje čaro v podobe hustých a temných lesov. Časť lesa je napadnutá lykožrútom, ale keď sme sa bližšie pozreli, tak sme uvideli, ako si vie príroda sama poradiť. Na odumretých kmeňoch starých ihličnanov rástol nový les, ktorý bude odolnejší voči víchriciam. Cestou hore sme zacítili podozrivý pach. Bol to pach medveďa, ktorý musel len krátko pred nami prechádzať cez chodník.  Ako sme stúpali vyššie, Kôprovú dolinu sme mali ako na dlani. Krásne výhľady sa nám naskytli na Temnosmrečinské plesá, na Kriváň a na Kôprovský štít. Išli sme vyššie a vyššie, až sme sa dostali na úroveň kosodreviny, kde boli už len malé ostrovčeky tejto dreviny. Zrazu z poza jednej vo výške asi 2000 m.n.m sa objavil srnec, ktorý si to namieril rovno do Kôprovej doliny a ani cvakanie uzávierky ho nerušilo. Čakali sme všeličo, ale srnca teda nie.

  

     

                                                                                              Srnec vo výške 2000m.n.m

Nasledujúci deň sme sa vybrali na Zbojnícku chatu cez Studenovodské vodopády, ale tam sa nám medvede neukázali.

 

 

 

Ďalší deň sme sa vybrali do Tichcej doliny, ale to už na bicykloch, ktoré sme si požičali z miestnej požičovne, pretože pešia turistika po asfalte nie je žiadna výhra, keďže cez Tichú dolinu ide cyklotrasa.   Ostali sme pod Kasprovým vrchom, kde sme mali dobrý výhľad na neprístupnú Tomanovskú dolinu. Cestou späť sme sa porozprávali s ochranármi, ktorí nám povedali o medveďoch v Tomanovskej doline.

 

          

                                                                                                            Tomanová dolina

 

Posledný deň

Posledným deňsme si opäť požičali bicykle. Keď sme sa vracali z Tichej doliny, videli sme krásnych orlov skalných a aj jedného medveďa, ktorý sa predieral veterným polomom, ale ten bol však priveľmi ďaleko. Keď sme prišli do požičovne vrátiť bicykle a ukázali sme vedúcemu fotografie medveďov,  ten neveril vlastným očiam, že čo sme to tu asi 3 km od jeho domu odfotili. O chvíľu sa tam zbehla celá jeho rodina a neveriacky krútili hlavou. V duchu sme si povedali, že keby sme tam bývali ,tak s medveďmi raňajkujeme za jedným stolom.

Keď sme sa vrátili domov, tak asi o mesiac sme neďaleko od nás odfotili medvedicu s dvomi medvieďatami pri solisku.  Niekedy stačí mať len šťastie a človek nemusí cestovať  stovky kilometrov.  

 

                                           

                                                                                               Maco z Tichcej doliny

 

                                                                                              Tichá dolina